Vojna medzi Izraelom, USA a Iránom trvá od 28. februára 2026. Pôvodné očakávania hovorili o krátkom konflikte, ktorý potrvá len niekoľko dní. Po troch týždňoch však boje pokračujú a situácia zostáva napätá a neprehľadná.
Čo sa deje teraz
Izrael a USA útočia na vojenské ciele v Iráne. Ide najmä o sklady, základne a dôležitú infraštruktúru. Irán odpovedá raketami a dronmi mierenými na Izrael a americké základne v regióne.
Konflikt si vyžiadal viac ako 2 000 obetí v celom regióne, z toho 1 400 civilistov vrátane detí priamo v Iráne. V Libanone muselo odísť z domova viac ako milión ľudí. V Iráne nefunguje internet pre bežných ľudí. To sťažuje prístup k informáciám a komunikáciu.
Nový vodca Iránu
Krátko po začiatku vojny bol zabitý iránsky najvyšší vodca ajatolláh Chameneí. Nahradil ho jeho syn Modžtaba Chameneí, ktorý nastúpil do funkcie 8. marca 2026. Irán sa však nevzdal. Krajina sa zjednotila a pokračuje v bojoch.
Prečo vojna trvá dlhšie
Jedným z hlavných dôvodov, prečo vojna trvá dlhšie, než sa očakávalo, je práve tento odpor Iránu. Ďalším problémom sú rozdielne ciele spojencov. USA sa snažia oslabiť iránske rakety a námorníctvo, zatiaľ čo Izrael chce oslabiť alebo zmeniť iránske vedenie. Tieto rozdiely komplikujú spoločnú stratégiu.
Dôležitý je aj Hormuzský prieliv. Je to úzka morská cesta, cez ktorú prechádza veľká časť ropy a plynu pre celý svet. Irán tento prieliv zablokoval. Tým ovplyvnil svetový obchod. Bez jeho otvorenia bude ťažké vojnu rýchlo ukončiť.
Vplyv na ekonomiku a ceny
Vojna má dopad na ekonomiku. Najviac to vidno na cenách energií. Cena ropy stúpla z približne 70 dolárov na viac ako 100 dolárov za barel. Ceny plynu v Európe vzrástli takmer o 60 percent. To sa prejavuje aj v bežnom živote. Na Slovensku to znamená, že benzín a nafta môžu čoskoro stáť viac ako 1,60 eura za liter. To je viac ako vlani.
Situáciu zhoršil aj útok na veľký plynový závod v Katare. Ten znížil dodávky plynu na svetový trh. Niektoré krajiny z tejto situácie profitujú. Napríklad Rusko predáva ropu za vyššie ceny a získava viac peňazí.
Čo bude ďalej?
Budúci vývoj je neistý. USA vyzvali Irán, aby otvoril Hormuzský prieliv, inak hrozia ďalšími útokmi. Irán to odmieta a hovorí o ešte prísnejšej blokáde. Existuje aj riziko, že sa do konfliktu zapoja ďalšie krajiny, napríklad Saudská Arábia. Na druhej strane prebiehajú aj diplomatické rokovania.
Odborníci sa zhodujú, že bez dohody o otvorení Hormuzského prielivu sa konflikt rýchlo neskončí. Vojna môže trvať ešte niekoľko týždňov alebo mesiacov. Situácia sa mení každý deň. Tento článok opisuje stav k 22. marcu 2026.
Zdroj: SME, Pravda, Denník N – Minúta po minúte
Editor, moderátor: Juraj Holéczy