Tretia epizóda relácie EUD sa venuje Európskemu zákonu o prístupnosti (European Accessibility Act – EAA) a jeho vývoju od prvých návrhov až po jeho implementáciu v praxi. Približuje úlohu Európskej únie nepočujúcich (EUD), advokačné aktivity a politické rokovania, ktoré viedli k prijatiu tejto dôležitej legislatívy. Zároveň poukazuje na výzvy, ktoré zostávajú pri zavádzaní prístupnosti v oblastiach ako bankovníctvo, telekomunikácie, digitálne služby či tiesňová komunikácia, a zdôrazňuje význam prístupu k národným posunkovým jazykom pre plnohodnotnú účasť nepočujúcich v spoločnosti.
Začiatky Európskeho zákona o prístupnosti
Myšlienka Európskeho zákona o prístupnosti sa začala formovať už okolo roku 2012, keď Európska komisia predstavila plán vytvoriť legislatívu, ktorá by zlepšila prístupnosť produktov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím. Cieľom bolo odstrániť bariéry v oblastiach ako bankovníctvo, telekomunikácie, doprava či digitálne technológie. Zabezpečiť, aby tieto služby boli dostupné pre všetkých občanov.
Do diskusií sa od začiatku aktívne zapojila Európska únia nepočujúcich (EUD). Organizácia spolupracovala s tvorcami politík a upozorňovala na potrebu zahrnúť do legislatívy aj prístup k národným posunkovým jazykom. Dôležitú úlohu zohral aj nepočujúci poslanec Európskeho parlamentu Adam Kósa, ktorý patril medzi prvých podporovateľov tejto iniciatívy. Zdôrazňoval, že nepočujúci občania musia byť vnímaní ako rovnocenní členovia spoločnosti a nie ako občania druhej kategórie.
Legislatívny proces však nebol jednoduchý. Návrh zákona bol niekoľkokrát odložený a jeho obsah sa postupne menil. EUD preto pokračovala v advokačných aktivitách a upozorňovala na potrebu silnej a vynútiteľnej legislatívy. V roku 2017 sa organizácia zapojila aj do demonštrácií v Bruseli, ktorých cieľom bolo upozorniť na riziko oslabovania opatrení v oblasti prístupnosti.
Implementácia zákona v členských štátoch
Prijatie zákona na európskej úrovni bolo len prvým krokom. Skutočná zmena závisí od toho, ako jednotlivé členské štáty prenesú európsku legislatívu do svojich národných zákonov a ako budú zabezpečovať jej uplatňovanie v praxi.
EUD preto organizovala viaceré aktivity, ktoré mali pomôcť národným organizáciám nepočujúcich pripraviť sa na implementáciu zákona. V roku 2019 sa počas valného zhromaždenia EUD v Bukurešti uskutočnil workshop pre delegátov z rôznych krajín. Cieľom bolo vysvetliť kľúčové európske právne predpisy, medzi ktoré patrí Európsky zákon o prístupnosti (EAA), smernica o audiovizuálnych mediálnych službách (AVMSD) a Európsky kódex elektronických komunikácií (EECC).
O rok neskôr EUD predstavila praktickú príručku – takzvaný „toolkit“, ktorý pomáha národným organizáciám monitorovať implementáciu zákona a komunikovať s verejnými inštitúciami. Tento nástroj umožňuje lepšie presadzovať opatrenia, ktoré zabezpečia skutočnú prístupnosť služieb a produktov pre nepočujúcich občanov.
Prekážky v praxi a ďalšie kroky k lepšej prístupnosti
Aj keď Európsky zákon o prístupnosti predstavuje významný krok vpred, skúsenosti z praxe ukazujú, že mnohé bariéry stále pretrvávajú. V roku 2025 EUD zverejnila správu o implementácii zákona v rôznych krajinách Európskej únie. Správa poukázala na viaceré nedostatky v oblasti prístupnosti.
Jedným z problémov je napríklad obmedzený prístup k bankovým službám v posunkovom jazyku. V niektorých prípadoch banky neumožňujú komunikáciu prostredníctvom tlmočníka alebo videohovoru. Nepočujúci klienti musia komunikovať písomne alebo osobne navštíviť pobočku. Podobné problémy sa objavujú aj v oblasti telekomunikácií, kde stále chýbajú služby umožňujúce vizuálnu komunikáciu v reálnom čase.
Ďalšou dôležitou témou je prístup k tiesňovej komunikácii prostredníctvom čísla 112. Nepočujúci potrebujú mať možnosť kontaktovať tiesňové služby prostredníctvom videa alebo textu v reálnom čase. Koncept tzv. „totálnej konverzácie“, ktorý kombinuje video, text a hlas v rámci jedného hovoru, môže výrazne zlepšiť dostupnosť týchto služieb nielen pre nepočujúcich, ale aj pre širšiu verejnosť.
Zároveň sa objavujú aj pozitívne príklady. Niektoré technologické spoločnosti a telekomunikační operátori začali zavádzať nové riešenia. Napríklad text v reálnom čase (RTT) alebo podpora posunkových jazykov v digitálnych službách. Napriek tomu však odborníci upozorňujú, že bez dôsledného presadzovania zákona a jasných štandardov zostane prístupnosť nedostatočná.
Európsky zákon o prístupnosti tak predstavuje dôležitý krok smerom k rovnosti. Jeho skutočný prínos bude závisieť od politickej vôle a dôslednej implementácie v jednotlivých krajinách. Európska únia nepočujúcich preto pokračuje v spolupráci s národnými organizáciami, európskymi inštitúciami aj občianskou spoločnosťou. Cieľom je zabezpečiť prístupnosť vrátane prístupu k národným posunkovým jazykom bude v Európe skutočne fungovať v praxi.
Celú epizódu si môžete pozrieť v medzinárodnom posunkovaní s anglickými titulkami na YouTube kanáli EUD TV – Episode 3.
Editor, moderátor: Juraj Holéczy