Európska únia nepočujúcich (EUD) vydala v decembri 2025 novú publikáciu s názvom From recognition to officialisation – A European evolution of sign language rights (editor: Alexandre Bloxs). Kniha predstavuje zásadnú zmenu v tom, ako chápeme práva posunkových jazykov v Európe. Nestačí, aby štát posunkový jazyk len uznal na papieri — skutočným cieľom musí byť jeho plný úradný status. Publikácia je určená tvorcom politík, obhajcom práv, výskumníkom aj samotným komunitám nepočujúcich.
Čo je rozdiel medzi uznaním a oficializáciou?
Uznanie znamená, že zákon hovorí: „tento jazyk existuje a je plnohodnotný.“ Je to dôležitý prvý krok, no sám o sebe nestačí. Oficializácia znamená niečo konkrétnejšie — štát má právnu povinnosť komunikovať s občanmi v ich posunkovom jazyku, vydávať úradné dokumenty, odpovedať na podania a automaticky zabezpečiť informácie aj v krízových situáciách. Až oficializácia robí z nepočujúcich plnohodnotných občanov s reálnymi, vynútiteľnými právami — nie len na papieri, ale aj v každodennom živote.
Na úrovni Európskej únie by oficializácia znamenala zaradenie všetkých národných posunkových jazykov medzi úradné jazyky inštitúcií EÚ — na rovnakej úrovni ako 24 hovorených jazykov.
Ako je na tom Slovensko?
Slovenský posunkový jazyk (SPJ) bol uznaný zákonom už v roku 1995 a v roku 2017 prešiel zákon dôležitou aktualizáciou, ktorá spresňuje odborné pojmy a posilňuje práva komunity. Nepočujúci ľudia na Slovensku majú právo na vzdelávanie v SPJ, na tlmočníka pri kontakte s úradmi a na tlmočenie hlavných správ vo verejnoprávnej televízii. V hodnotení EUD získalo Slovensko 6 z 8 bodov — solídny základ, no s priestorom na zlepšenie.
Čo nám ešte chýba? EUD odporúča štyri konkrétne kroky:
- Zákaz diskriminácie — zákon by mal výslovne zakázať diskrimináciu za používanie SPJ v súkromnej aj verejnej sfére.
- Ochrana kultúry —legislatíva musí uznať kultúru a identitu nepočujúcich ako súčasť národného kultúrneho dedičstva.
- Krízové informácie — zákon musí zaručiť právo na informácie v SPJ počas mimoriadnych situácií, nielen ponechať ich poskytovanie na prax niektorých vysielateľov.
- Rada pre SPJ — potrebujeme oficiálny orgán zložený najmä z nepočujúcich používateľov posunkového jazyka, ktorý bude monitorovať dodržiavanie práv a radiť vláde v otázkach týkajúcich sa SPJ.
Ako sú na tom susedné krajiny?
Pohľad za hranice ukazuje pestré výsledky. Maďarsko (7/8) patrí k európskym lídrom — posunkový jazyk chráni priamo ústava aj podrobný zákon z roku 2009. Česko a Poľsko (zhodne 6/8) sú na podobnej úrovni ako Slovensko, s právom na tlmočenie a slobodnú voľbu komunikačného systému. Rakúsko (3/8) predstavuje zaujímavý prípad — hoci posunkový jazyk uznalo v ústave, neprijalo dostatok ďalších zákonov, ktoré by nepočujúcim zabezpečili potrebné služby v každodennom živote. To ukazuje, že ani ústavné uznanie samo osebe nestačí.
Čo ďalej?
Cesta od symbolického uznania k skutočnej rovnoprávnosti nie je hotová — ani na Slovensku, ani v Európe. Dôležité je, aby nepočujúci ľudia boli aktívni v rozhodovacích procesoch, aby mal každý prístup ku kvalifikovaným tlmočníkom a aby bol SPJ rešpektovaný nielen v zákonoch, ale aj v školách, na úradoch a v médiách každý deň.
_Zdroj: EUD – _Data on sign language rights in Europe | Kniha: From recognition to officialisation (EUD, december 2025)
Editor, moderátor: Juraj Holéczy