Nedávno sa v televíznom vysielaní objavila situácia, keď tlmočník pri preklade do slovenského posunkového jazyka použil namiesto posunku POMOC medzinárodný posunok HELP, čo vyvolalo diskusiu o jeho vhodnosti a akceptovateľnosti v jazykovom prejave.
Slovenský posunkový jazyk je kodifikovaný ako plnohodnotný jazyk komunity nepočujúcich na Slovensku. Napriek tomu sa v televíznom vysielaní občas používajú posunky medzinárodného posunkovania. Otázkou však zostáva – kto kontroluje prácu tlmočníkov v televízii počas živého vysielania a nepočujúcich moderátorov? Napríklad Rada pre vysielanie a retransmisiu rieši podnety od ľudí – sťažnosti na nekvalitne zobrazené titulky, porušenie pravidiel reklamy a podobne. Za tieto pochybenia už niektoré televízie dostali pokuty. V súčasnosti na Slovensku neexistuje oficiálny orgán, ktorý by sa špecializoval na kontrolu kvality tlmočenia a moderovania slovenského posunkového jazyka, čo by mohlo prispieť k zlepšeniu jeho kvality.
Vzdelávanie tlmočníkov na Slovensku existuje – napríklad na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v odbore slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich, alebo aj prostredníctvom vzdelávacích kurzov. V diskusii s odborníkom Romanom Vojtechovským, lingvistom špecializujúcim sa na posunkový jazyk, zaznelo, že na Slovensku chýba komisia, ktorá by zabezpečovala odborný dohľad. Pre porovnanie – v Česku pôsobí organizácia ASNEP, ktorá má niekoľko komisií, pričom jednou z nich je Expertná komisia pre riešenie otázok tlmočenia pre nepočujúcich. Táto komisia môže prijímať podnety od nepočujúcich divákov týkajúce sa kvality tlmočenia, ktoré poskytujú tlmočníci pri živom vysielaní a preklade nepočujúcich moderátorov. Komisia tiež organizuje konkurzy na moderátorov každých päť rokov. Ak majú nepočujúci pripomienky, môžu sa obrátiť práve na túto komisiu. Veľkým pozitívom v Česku je, že tlmočníci berú do úvahy pripomienky nepočujúcich.
Na Slovensku je situácia relatívne odlišná. Ako povedal Vojtechovský, v Česku je väčšina tlmočníkov – ženy tvoriace až 84 % podľa ich nedávneho výskumu, kým u nás je zvýšený pomer mužov v porovnaní s Českom. Ďalším rozdielom je, že mnohí slovenskí tlmočníci sú tzv. CODA – teda počujúce deti nepočujúcich rodičov. Je to spôsobené tým, že v Prahe už takmer 30 rokov existuje odbor, ktorý je podobný nášmu na Trnavskej univerzite.
Na otázku redaktora, ako tento problém vyriešiť, Vojtechovský priznal, že večerné správy nie vždy sleduje kvôli časovej kapacite. Myslí si však, že založenie komisie by bol dobrý prvý krok. Komisia by mala byť zložená z nepočujúcich a tlmočníkov, ktorí by diskutovali o zlepšení kvality tlmočenia a moderovania. Momentálne existuje aj neoficiálna pracovná skupina pre tlmočníkov, ktorí tlmočia pre televízie ako JOJ alebo STVR, v rámci ktorej pôsobí aj Roman Vojtechovský ako jediný nepočujúci účastník. Skupina sa zaoberá napríklad tvorbou nových posunkov. Bežný posunok pre Rómov má aj novú verziu, no nie všetci tlmočníci a moderátori sa s ňou stotožnili – niektorí preferujú staršiu verziu. Podľa lingvistu je to v poriadku, keďže nejde o hanlivý výraz, ale naznačuje aspekt kultúry rómskej komunity. Teda ide o náročný proces hľadania konsenzu.
Ďalšou výzvou je tlmočenie rozprávok pre posunkujúce deti, kde je potrebné dbať na výber posunkov vhodných pre deti súčasnej generácie. Rovnako dôležité je riešiť tzv. artikulačné posunky – teda také, ktoré majú estetickú funkciu, a súčasne využiť nemanuálne prostriedky, ktoré vykazujú prozodické vlastnosti jazyka (intonácia) a sú pre deti atraktívne. Zároveň, ak sa v rozprávke rozprávkové bytosti nerozprávajú a vykonávajú nejaké deje, tlmočníci by sa mali pri tejto situácii usmievať.
Na záver je potrebné zdôrazniť, aké ďalšie kroky môžeme podniknúť na podporu zlepšenia tejto situácie. Jedným z nich je vytvorenie komisie alebo výboru, kde budú nepočujúci, tlmočníci a moderátori spoločne diskutovať. Bez spolupráce to nepôjde – najdôležitejšia je diplomacia a rešpekt medzi všetkými stranami.
Editor: Pavel Škrabák
Foto: CHATgpt
Moderátor: Juraj Holéczy