Jednou z tém rozporových konaní k návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky bola aj otázka ústavného postavenia slovenského posunkového jazyka.
Zástupcovia komunity nepočujúcich predstavili návrh, aby bol slovenský posunkový jazyk výslovne uznaný aj na ústavnej úrovni. Nejde len o jazykovú politiku, ale najmä o ochranu základných práv, rovnosť príležitostí a prístup k vzdelávaniu, spravodlivosti či verejným službám.
Z komparatívneho pohľadu nejde o ojedinelú otázku. V rámci Európskej únie má posunkový jazyk ústavne zakotvený napríklad Rakúsko, Slovinsko, Maďarsko, Portugalsko či Fínsko. Ďalšie štáty ho chránia prostredníctvom osobitných zákonov.
Podľa najnovších údajov Svetovej federácie nepočujúcich právne uznáva svoj národný posunkový jazyk už 84 štátov sveta. Potvrdzuje to rastúci význam ochrany základných práv osôb so sluchovým postihnutím.
Slovenská republika poskytuje ochranu slovenskému posunkovému jazyku už dnes prostredníctvom zákona č. 149/1995 Z. z.. Otázkou odbornej diskusie zostáva, či vzhľadom na vývoj medzinárodných štandardov, záväzky vyplývajúce z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a rastúci význam prístupnosti verejných služieb nenastal čas uvažovať aj o jeho ústavnom zakotvení.
Podľa Milana Hodása ide o tému, ktorá si zaslúži pokojný, vecný a odborný dialóg. Pri ústavných zmenách je podľa Milana Hodása potrebné zvažovať nielen ich právne dôsledky. Dôležitý je aj ich význam pre ochranu ľudskej dôstojnosti, rovnosti a plnohodnotného začlenenia všetkých občanov do spoločnosti.
Na záver Milan Hodás poďakoval predsedovi Slovenského zväzu posunkujúcich Jaroslavovi Cehlárikovi za konštruktívnu spoluprácu, odborné podnety, cenné komparatívne informácie a dáta, ktoré pomôžu viesť ďalšiu odbornú diskusiu.
Zdroj, foto: Instagram/ milan.hodas
Editorka: Klaudia Jusková
Moderátor: Roman Polášek