Antibiotiká už desaťročia pomáhajú liečiť bakteriálne infekcie a patria medzi najdôležitejšie objavy modernej medicíny. Ich účinnosť však postupne ohrozuje rastúca antibiotická rezistencia. Nová rozsiahla medzinárodná štúdia upozorňuje, že problém sa čoraz výraznejšie týka aj detí a mladistvých.
Vedci analyzovali viac ako 106-tisíc vzoriek
Výskumníci skúmali údaje o viac ako 106-tisíc bakteriálnych vzorkách od detí a dospievajúcich z 82 krajín. Získané dáta pokrývali obdobie rokov 2004 až 2022 a pochádzali z nemocníc, ambulancií aj jednotiek intenzívnej starostlivosti.
Vedci sledovali predovšetkým to, ako sa v priebehu rokov menila citlivosť baktérií na rôzne skupiny antibiotík. Zároveň sa pokúsili odhadnúť, akým smerom sa môže situácia vyvíjať v budúcnosti.
Rezistencia pribúda naprieč svetom
Výsledky ukázali, že antibiotická rezistencia nie je problémom iba rozvojových krajín. Rast odolnosti baktérií zaznamenali odborníci vo všetkých sledovaných regiónoch.
Výraznejšia situácia je však v oblastiach, kde je zdravotná starostlivosť horšie dostupná a antibiotiká sa môžu používať bez dostatočnej kontroly. Obavy vyvoláva najmä rast rezistencie voči liekom, ktoré lekári potrebujú pri závažných infekciách alebo v prípadoch, keď bežná liečba nezaberá.
Výhľad do roku 2035 vyvoláva obavy
Súčasťou výskumu bola aj predpoveď ďalšieho vývoja. Modely naznačujú, že pri niektorých nebezpečných baktériách by mohla odolnosť voči dôležitým antibiotikám do roku 2035 ďalej stúpať.
Neznamená to však, že takýto scenár je nevyhnutný. Ide o prognózu vychádzajúcu zo súčasných trendov. Odborníci preto upozorňujú, že správnymi opatreniami je možné vývoj ovplyvniť.
Prečo je problém vážny práve u detí?
Deti predstavujú pri liečbe antibiotikami špecifickú skupinu. V porovnaní s dospelými môžu mať pri niektorých infekciách menej možností liečby a zároveň sa ich ochorenia nemusia prejavovať rovnakým spôsobom.
Vedci zároveň upozorňujú, že detská populácia bola pri výskume antibiotickej rezistencie v minulosti často prehliadaná. Ak sa údaje detí a dospelých spracúvajú spoločne, špecifické trendy u najmladších pacientov môžu zostať skryté.
Tichá pandémia, ktorá sa šíri nenápadne
Antibiotická rezistencia sa často označuje ako „tichá pandémia“. Na rozdiel od klasických epidémií sa jej následky neobjavujú naraz, ale postupne. Baktérie si vytvárajú odolnosť voči liekom, ktoré boli kedysi pri ich liečbe účinné.
Podľa odhadov sa antibiotická rezistencia v roku 2021 podieľala na približne 840-tisíc úmrtiach detí mladších ako päť rokov.
Situáciu možno ovplyvniť
Autori štúdie zdôrazňujú, že rastúca rezistencia nie je problém, ktorý by sme nedokázali riešiť. Dôležitú úlohu zohráva najmä zodpovedné používanie antibiotík, ich predpisovanie iba v prípadoch, keď ich človek skutočne potrebuje, a lepšie sledovanie rezistentných baktérií.
Pomôcť môže aj dôslednejšia hygiena, dostupnejšia zdravotná starostlivosť a účinnejšie monitorovanie šírenia rezistentných infekcií.
Budúcnosť antibiotickej liečby tak bude vo veľkej miere závisieť od toho, ako sa podarí tieto opatrenia zaviesť do praxe. Vedci zároveň upozorňujú, že pri deťoch je potrebné venovať problému oveľa väčšiu pozornosť, než tomu bolo doteraz.
Zdroje: pravda.sk , azet.sk , livescience.com
Foto: Canva
Editorka: Klaudia Jusková
Moderátor: Juraj Holéczy