Podvodníci dnes využívajú čoraz sofistikovanejšie metódy a svoje obete už nehľadajú iba osobne pri dverách domácností. Čoraz častejšie útočia prostredníctvom telefónov, SMS správ, e-mailov, sociálnych sietí či falošných internetových stránok. Ministerstvo vnútra SR preto plánuje posilniť preventívne aktivity, ktoré majú pomôcť chrániť seniorov, mladých ľudí aj ostatných občanov pred finančnými stratami a zneužitím osobných údajov.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok zdôraznil, že úlohou štátu nie je zasahovať až po spáchaní trestného činu, ale upozorňovať ľudí na riziká ešte predtým, ako sa stanú obeťami. Cieľom pripravovaných opatrení je najmä včasné varovanie, prevencia a zvyšovanie povedomia o najčastejších formách podvodov.
Seniori patria medzi najčastejšie obete
Výrazný nárast podvodov zaznamenáva polícia najmä pri senioroch. Počet trestných činov spáchaných na ľuďoch starších ako 60 rokov medziročne vzrástol o 40 percent. Pri samotných podvodoch na senioroch polícia eviduje ešte výraznejší rast – počet prípadov sa zvýšil o 72 percent a spôsobená škoda narástla až o 80 percent.
V roku 2024 prišlo o svoje peniaze 125 seniorov, pričom celková škoda dosiahla približne 1,5 milióna eur. V roku 2025 už polícia evidovala 215 poškodených seniorov a straty vo výške 2,7 milióna eur. Počas prvých štyroch mesiacov roka 2026 pribudlo ďalších 46 dokonaných podvodov, pri ktorých škoda presiahla 912-tisíc eur.
Medzi najčastejšie používané podvodné scenáre patria telefonáty o údajnej nehode blízkej osoby, žiadosti o pomoc od „vnuka v núdzi“ alebo vydávanie sa za policajtov či pracovníkov bánk. Podvodníci sa snažia vytvoriť silný stres a časový tlak, aby obeť nemala priestor situáciu preveriť.
Útočia cez internet aj umelú inteligenciu
Podvody sa čoraz viac presúvajú do online prostredia. Páchatelia využívajú falošné SMS správy, e-maily, investičné ponuky, podvodné reklamy či stránky napodobňujúce oficiálne inštitúcie.
Bezpečnostné zložky upozorňujú aj na zneužívanie umelej inteligencie. Podvodníci dokážu vytvoriť presvedčivé falošné videá alebo zvukové nahrávky, ktoré môžu ľudí presvedčiť, že komunikujú s konkrétnou osobou alebo organizáciou.
V poslednom období polícia riešila aj rozsiahlu kampaň s falošnými správami o dopravných pokutách. Občanom pripomína, že polícia neposiela výzvy na úhradu pokút prostredníctvom SMS správ ani e-mailov.
Ministerstvo vnútra zároveň spolupracuje so sociálnymi sieťami pri odstraňovaní podvodného obsahu. V roku 2025 nahlásilo viac ako 5 000 podvodných reklám, ktoré sa snažili od ľudí získať peniaze alebo citlivé údaje.
Rizikové môžu byť aj pracovné ponuky
Počas letných mesiacov rastie aj počet podvodov súvisiacich s brigádami a prácou v zahraničí. Mladých ľudí môžu osloviť falošné pracovné agentúry, neexistujúci zamestnávatelia alebo ponuky rýchleho zárobku, ktoré majú za cieľ získať peniaze či osobné údaje.
V najzávažnejších prípadoch môžu byť takéto praktiky spojené aj s obchodovaním s ľuďmi. Úrad prevencie kriminality evidoval v roku 2025 aj detské obete obchodovania s ľuďmi, najmä v súvislosti so sexuálnym vykorisťovaním a núteným žobraním.
Dôležitá je prevencia a rýchla reakcia
Polícia a ministerstvo odporúčajú občanom, aby pri podozrivých správach alebo telefonátoch nekonali pod tlakom. Nemali by posielať peniaze vopred, poskytovať svoje doklady neznámym osobám ani otvárať podozrivé odkazy.
Počas prvého štvrťroka 2026 polícia uskutočnila viac ako 700 preventívnych aktivít, ktorými oslovila vyše 14-tisíc ľudí. Ministerstvo plánuje v prevencii pokračovať a od septembra pripraviť novú celoslovenskú kampaň zameranú najmä na ochranu seniorov.
Základné pravidlo pri podozrení na podvod zostáva jednoduché: zastaviť sa, overiť si informácie a podozrivý prípad nahlásiť. Aj krátke preverenie môže rozhodnúť o tom, či človek svoje úspory a osobné údaje ochráni.
Zdroje: spravy.stvr.sk, minv.sk, zaujimavysvet.sk
Foto: Canva
Editorka: Klaudia Jusková
Moderátor: Juraj Holéczy