Pred prezidentskými brífingmi v Kórei nebolo tlmočenie do posunkového jazyka vždy dobre viditeľné. Park Ji-yeon, oficiálna tlmočníčka prezidentského úradu, sedela na samostatnom mieste. Jej posunky sa objavovali len v malom okne na obrazovke. Vysielacie stanice často žiadali „čisté“ zábery bez posunkového okna. Mnohí nepočujúci preto ani netušili, že tlmočenie existuje, a prichádzali o informácie v reálnom čase.
Tlmočníčka priamo pri hovorcovi
V decembri 2025, keď sa prezidentský úrad vrátil do historického sídla Cheong Wa Dae v centre Soul, došlo k zmene. Park teraz stojí priamo vedľa hovorcov, jej tlmočenie je viditeľné pre kamery a nemožno ho vystrihnúť. Park zdôraznila, že týmto spôsobom nepočujúci ľudia získavajú plný prístup k informáciám a tlmočenie sa stáva rovnocennou súčasťou brífingov.
Od dobrovoľníčky k prezidentskej tlmočníčke
K posunkovému jazyku sa Park dostala ako dvadsaťročná dobrovoľníčka v kostole. Práve tam sa prvýkrát stretla s nepočujúcimi. Spočiatku to nepovažovala za budúcu kariéru. Vnímala to skôr ako službu a pomoc komunite.
Takmer desať rokov tlmočila dobrovoľne. Učila v kostole aj v materskej škole. Skúsenejší tlmočníci ju napokon povzbudili, aby získala odbornú kvalifikáciu. Tá jej otvorila cestu do Národného zhromaždenia a neskôr do prezidentského úradu.
Tlmočenie ako most k informáciám
Park najviac oceňuje momenty, keď jej členovia komunity nepočujúcich povedia, že sa niečo nové naučili vďaka jej tlmočeniu. Tlmočenie brífingov nie je jednoduché, často zahŕňa odborné témy ako umelá inteligencia, polovodiče či stavbu lodí. Aby správne odovzdala význam, často prekladá myšlienky po svojom, namiesto slovného prekladu.
Inšpiráciu nachádza aj v zahraničí, napríklad v USA, kde tlmočníci posunkového jazyka stoja vždy vedľa predstaviteľov počas núdzových brífingov. Park verí, že časom sa podobná prax stane prirodzenou aj v Kórei.
Zdôrazňuje, že nepočujúce deti by sa nemali vnímať ako deti bez reči, ale ako používatelia iného jazyka. Posunkový jazyk je vizuálny a často rozvíja výnimočné schopnosti v dizajne, vizualizácii a umeleckom vyjadrení.
Park upozorňuje aj na nedostatok kvalifikovaných učiteľov posunkového jazyka. Zároveň klesá dochádzka do škôl pre nepočujúcich. Podľa nej to odráža slabú podporu vzdelávania.
Tlmočníčka si praje, aby spoločnosť v Kórei viac prijímala a oceňovala posunkový jazyk. V mnohých krajinách komunity nepočujúcich hrdo používajú označenie Nepočujúci s veľkým „N“. Park vidí nádej aj v moderných technológiách. Videohovory umožňujú nepočujúcim ľuďom komunikovať, učiť sa cudzie posunkové jazyky a spájať sa so svetom.
Dodáva, že kórejský posunkový jazyk je veľmi intuitívny a vizuálny. Mnohé posunky vychádzajú z reálnych tvarov. Až približne 70 % komunikácie tvorí mimika, ktorá nahrádza tón hlasu a emócie.
Zdroj, foto: koreatimes
Editorka: Klaudia Jusková
Moderátor: Juraj Holéczy