V pásme Gazy, uprostred trosiek a dymu z vojny, 13-ročná
Farah Abo Ziada je nútená slúžiť ako tlmočníčka pre svoju rodinu. Všetci v
Farahinej rodine sú nepočujúci okrem nej.
Farah stojí pred náročnou úlohou preložiť realitu vojny do posunkového jazyka, aby jej rodičia a brat mohli pochopiť, čo sa deje počas intenzívnej izraelskej vojny bombardovaním Gazy. Aby bola jej rodina informovaná, Farah sleduje správy a prekladá každé výbuchy, správy a varovania od susedov do posunkového jazyka.
Napriek tomu, že ovláda posunkový jazyk a dokáže komunikovať so svojou rodinou, má obmedzenia, pretože je čoraz ťažšie, keď sa neustále objavujú nové termíny v dôsledku prebiehajúceho konfliktu.
Farah sa pokúša naučiť, čo znamenajú a ako ich posunkovať prostredníctvom sociálnych médií, s pomocou svojej matky.
Farah je príkladom bremena, ktoré vojna ukladá deťom. Ona a jej 16-ročný
brat nemôžu od vypuknutia konfliktu chodiť do školy. Ich škola je teraz využívaná ako úkryt pre utečencov.
Farah a jej rodina žijú u starých rodičov a približne 150 ďalšími príbuznými v dvoch trojposchodových domoch.
Počas vojny je prístup k informáciám pre každého veľmi dôležitý, ale dostupnosť je často počas konfliktov zanedbávaná. Farahina rodina nie je jediná, ktorá je odrezaná od informácií v Gaze. Odhaduje sa, že v Gaze žije približne 15 000 nepočujúcich osôb.
Prístup k internetu a elektrine nie je zaručený, čo zvyšuje zraniteľnosť nepočujúcich, pretože nemôžu vyhľadávať informácie na internete. Nepočujúci jednotlivci zažívajú úzkosť z toho, že sú uväznení v bombardovaných domoch a nemôžu si privolať pomoc alebo že im chýbajú dôležité informácie.
Napísal: Kenny Åkesson, Teckenbro
Foto: BNN, http://freepik.com
Editorka: Klaudia Jusková
Moderátorka: Erika Demčáková
Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov správy.spj je bez prechádzajúceho písomného súhlasu správy.spj porušením autorského zákona.