Nový systém posudzovania odkázanosti ľudí so zdravotným znevýhodnením mal priniesť menej papierovania, rýchlejšie rozhodovanie a jednotné pravidlá. Mnohé rodiny však tvrdia, že realita je iná. Po zavedení integrovaných posudkov podľa nich niektorí ľudia prišli o príspevky a podporu, ktorú potrebujú na každodenný život.
Odborníci upozorňujú, že problémom nemusí byť samotná myšlienka reformy, ale jej zavedenie do praxe. Podľa kritikov chýbala lepšia príprava, jasné pravidlá a väčšia pomoc pre ľudí, ktorých sa zmeny týkajú.
Zákonná lehota 60 dní, v praxi mesiace čakania
Podľa reformy platnej od 1. septembra musia úrady v zložitých prípadoch rozhodnúť najneskôr do 60 dní. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš tvrdí, že túto lehotu dodržiava 99 % žiadostí, pričom od septembra prišlo 44-tisíc žiadostí a odvolal sa len zlomok z nich.
Skúsenosti niektorých rodín však hovoria o inom. Jedna z rodín čakala na posudok pre odkázaného seniora takmer dva mesiace a proces opisuje ako komplikovaný – zamestnanci úradu podľa nej sami nevedeli, čo presne majú posudzovať.
Najvážnejšie je riziko pri ľuďoch, ktorí na pomoc nemajú čas čakať. Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská upozorňuje na prípady, keď žiadateľ o príspevok na opatrovanie zomrel skôr, než sa konanie vôbec ukončilo. Podobný prípad opisuje aj expolitička a odborníčka na oblasť zdravotného znevýhodnenia Jana Žitňanská – paliatívny pacient s podporou mobilného hospicu dostal len druhý stupeň odkázanosti, a teda nárok na nižší príspevok, a zomrel ešte počas odvolacieho konania.
Niektorí ľudia podľa posudkov „ozdraveli“
Rodiny poukazujú na prípady, keď nový posudok znížil stupeň odkázanosti napriek tomu, že zdravotný stav človeka sa nezlepšil. Niektorí ľudia tak stratili nárok na opatrovateľský príspevok alebo ďalšie kompenzácie.
Jedným z príkladov je rodina, ktorá sa stará o syna s autizmom, ADHD a neurologickými problémami. Hoci v minulosti patril medzi ľudí s najvyšším stupňom odkázanosti, nový posudok mu priznal výrazne nižšiu mieru podpory. Rodina sa obáva, ako zvládne financovanie terapií, pomôcok a každodennej starostlivosti.
Žitňanská vysvetľuje, že reforma znížila počet stupňov odkázanosti zo šiestich na päť, čo by u každého malo znamenať pokles najviac o jeden stupeň. V praxi však eviduje prípady, keď ľudia z najvyšších stupňov klesli rovno na stupeň 1, 2 alebo 3 – teda tam, kde už nárok na príspevok na opatrovanie zaniká. Podobné skúsenosti majú aj rodičia detí s poruchami autistického spektra a rodiny opatrujúce seniorov s demenciou: krátke posúdenie podľa nich nemusí ukázať, ako náročná je starostlivosť v bežnom prostredí, aj keď dieťa alebo senior pôsobí navonok samostatnejšie, než v skutočnosti je.
Rodiny nemajú silu na dlhé spory
Opatrovatelia hovoria, že popri zdravotných problémoch, návštevách lekárov a každodennej starostlivosti nemajú energiu na zdĺhavé odvolania či súdne konania. Kritici preto odmietajú odporúčanie, aby sa ľudia domáhali svojich práv najmä cez súdy. Podľa nich štát musí ponúknuť rýchlejšiu a citlivejšiu pomoc.
Odborníci žiadajú úpravu systému
Problémy sa podľa kritikov týkajú aj úradov, ktoré pracujú pod veľkým tlakom a s novými pravidlami. Chyby v posudzovaní však najviac zasahujú ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc.
Odborníci žiadajú, aby sa pri rozhodovaní nehodnotili iba diagnózy na papieri, ale najmä reálne potreby človeka – jeho schopnosť pohybu, komunikácie, sebaobsluhy či potrebu dohľadu.
Reforma mala priniesť väčšiu istotu. Mnohí ľudia však dnes hovoria, že namiesto zjednodušenia priniesla neistotu a obavy o základnú podporu.
Zdroje: FB/ Jana Žitňanská, aktuality.sk , postoj.sk, ta3.com
Foto: spravy.stvr.sk
Editorka: Klaudia Jusková
Moderátor: Pavel Škrabák