Nepočujúci ľudia na Slovensku čelia diskriminácii

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva zverejnilo správu, ktorá sa venuje aj situácii nepočujúcich a sluchovo znevýhodnených ľudí na Slovensku. Výsledky sú znepokojujúce.

Koho sa to týka?

Na Slovensku žije približne 250 000 ľudí so sluchovým postihnutím. Z toho asi 4 000 používa slovenský posunkový jazyk ako hlavný spôsob komunikácie. Väčšina z nich naráža v každodennom živote na bariéry, ktoré ostatní ľudia nepociťujú. Pritom mnohé z týchto prekážok nevznikajú zlým úmyslom, ale tým, že systém na ich potreby jednoducho nemyslí.

Kde sa diskriminácia deje?

Stredisko zistilo problémy vo viacerých oblastiach bežného života.

Pri hľadaní práce zamestnávatelia odmietali nepočujúcich uchádzačov len kvôli ich postihnutiu bez toho, aby ich vôbec spoznali alebo zhodnotili ich schopnosti. Pretrvávajú stereotypy a predsudky, ktoré nepočujúcim zatvárajú dvere skôr, ako dostanú šancu.

V zdravotníctve chýba tlmočenie do posunkového jazyka. Nepočujúci pacienti sú často odkázaní na pomoc príbuzných, čo ohrozuje ich súkromie a rovnaký prístup k liečbe. Dorozumenie s lekárom je pritom základom správnej diagnózy aj liečby.

Vo vzdelávaní majú nepočujúci študenti nedostatočnú podporu. Tlmočníci nie sú dostupní všade a bilingválny prístup teda výučba v posunkovom aj hovorenom jazyku, stále chýba na väčšine škôl.

V krízových situáciách sú varovania väčšinou len zvukové. Pre nepočujúcich to môže byť priamo nebezpečné. Záchranné zložky navyše nie sú vždy pripravené komunikovať s ľuďmi so sluchovým postihnutím.

Prípad z praxe: autoškola

Správa opisuje prípad nepočujúceho muža, ktorý sa v máji 2025 pokúsil zapísať do autoškoly. Kontaktoval deväť autoškôl na Slovensku. Osem z nich ho odmietlo a bez toho, aby preverili jeho schopnosti. Odôvodnenia boli napríklad: „nepočujúci nemôže riadiť“ alebo „nemáme podmienky.“

Stredisko prípad vyhodnotilo ako diskrimináciu. Zákon totiž zakazuje odmietnutie klienta len kvôli jeho zdravotnému stavu. Autoškoly mali povinnosť individuálne posúdiť, či možno absolvovať kurz, no túto povinnosť si nesplnili. Iba jedna z deviatich autoškôl prejavila ochotu prispôsobiť výučbu.

Čo hovorí zákon a čo chýba?

Diskriminácia nepočujúcich je na Slovensku zakázaná. Problém je v tom, že zákon neukladá firmám ani inštitúciám povinnosť aktívne prispôsobiť svoje služby potrebám sluchovo znevýhodnených ľudí a to platí vo väčšine oblastí okrem zamestnania. Stredisko upozorňuje, že toto je v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenska.

Výsledok je, že ochrana existuje iba na papieri. V praxi sa bariéry neodstraňujú, pokiaľ sa konkrétna osoba sama nesťažuje. Zodpovednosť teda leží na jednotlivcovi, nie na systéme.

Čo stredisko žiada?

Správa obsahuje päť konkrétnych odporúčaní pre vládu a ministerstvá: rozšíriť zákonné povinnosti na prispôsobenie služieb aj mimo pracoviska, zlepšiť dostupnosť tlmočenia v zdravotníctve, posilniť podporu nepočujúcich vo vzdelávaní, zabrániť diskriminácii v autoškolách a lepšie informovať zamestnávateľov o ich povinnostiach voči ľuďom so sluchovým postihnutím.

Viac informácií si môžete prečítať v plnej správe: https://www.snslp.sk/wp-content/uploads/Sprava-o-LP-za-rok-2025.pdf

Zdroj: Slovenské národné stredisko pre ľudské práva — Správa o dodržiavaní ľudských práv v SR za rok 2025 snslp.sk

Editor: Juraj Holéczy
Moderátor: Juraj Holéczy