Taxikár z Aberdeenu presvedčil vedúcich licenčných úradov, aby mu povolili používať osobné auto namiesto bezbariérového vozidla (WAV). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že niektorí jeho menej mobilní zákazníci mali problémy nastúpiť do takéhoto vozidla.
Garry McNulty, ktorý plynule ovláda britský posunkový jazyk, uviedol, že táto zmena by lepšie slúžila jeho primárnej zákazníckej základni – komunite sluchovo postihnutých.
54-ročný vodič z Northfieldu sa v detstve naučil posunkový jazyk, aby mohol komunikovať so svojou nepočujúcou sestrou a jej priateľmi.
Počas svojej kariéry, počas ktorej využíval päť bezbariérových taxíkov, si vybudoval lojálnu skupinu sluchovo postihnutých zákazníkov, ktorí oceňujú jeho schopnosť s nimi efektívne komunikovať.
Predchádzajúce nariadenie rady vyžadovalo, aby všetci noví taxikári, ktorí získali licenciu po roku 1994, mali bezbariérové vozidlá.
Hoci viacerí vodiči získali výnimky zo zdravotných dôvodov, McNultyho prípad bol jedinečný, pretože hlavným dôvodom jeho žiadosti boli potreby sluchovo postihnutých zákazníkov.
McNultyho dlhoročný vzťah so zákazníkmi, z ktorých mnohí majú obmedzenú pohyblivosť a ťažkosti s nastupovaním do jeho súčasného vozidla, zohral kľúčovú úlohu v jeho argumentácii.
Vysvetlil, že vďaka jeho schopnosti komunikovať v posunkovom jazyku bol pre svojich zákazníkov neoceniteľný, najmä počas pandémie, keď boli tvárové rúška povinné.
Garry mohol jednoducho prejsť z bezbariérového vozidla na osobné auto zmenou licencie z taxíka na licenciu pre súkromné vozidlo. Uviedol však, že by mu to znemožnilo podporovať udržiavanie poriadku na taxikárskych stanovištiach počas rušných nočných hodín v Aberdeene, čo považoval za “problém”.
„Chcel by som aj naďalej vykonávať túto časť práce a podporovať mesto,“ povedal radným.
McNultyho argumenty radných presvedčili a povolili mu používať na taxikárčenie osobné auto.
Foto: Alastair Gossip/DC Thomson
Editor: Juraj Holéczy
Moderátor: Pavel Škrabák