Na Slovensko sa dostávajú teplomilné druhy živočíchov z južnej Európy, najmä z oblasti Stredozemného mora, a občas aj z Afriky. Stále častejšie sa stáva, že niektoré z nich negatívne ovplyvňujú slovenské biotopy, záhrady, polia a lesy. Naopak, niektoré chladnomilné druhy zo Slovenska ustupujú, napríklad vtáky murárik červenokrídly a drozd kolohrivý, ako aj iné druhy horských lesov. Toto uviedol pre TASR ekológ a zoológ Slovenskej akadémie vied Anton Krištín.
„Niektoré z teplomilných bezstavovcov, ktoré u nás neboli pôvodné, sa môžu stať kalamitnými škodcami. Môžu ohrozovať našu úrodu a vytláčať pôvodné druhy, ktoré boli pre nás užitočné,“ povedal Krištín. Spomenul napríklad inváznu lienku ázijskú, ktorá vytláča lienku sedembodkovú, ktorá chráni plodiny pred voškami a chorobami, ktoré vošky na vinič, zeleninu či ovocie prenášajú. Invázny slizniak pyrenejský, ktorý nemá ulitu, likviduje úrodu v záhradách a na poliach, zatiaľ čo pôvodný druh slimáka záhradného s ulitou ustupuje.
V boji proti inváznym druhom odporúča zoológ spoločný postup krajín. „Nemá zmysel, ak budú v Poľsku, Maďarsku alebo Česku postupovať proti inváznym druhom, keď my na Slovensku nič neurobíme, alebo opačne. Musíme sa riadiť medzinárodnými dohodami,“ tvrdí Krištín.
Zároveň poukázal na to, že ľudia zasahujú hlboko do prirodzeného prostredia zvierat. „Staviame obrovské logistické centrá, zaberáme ornú pôdu betónovými plochami, nákupnými centrami a parkoviskami. Toto všetko vplýva na živočíchy a mení ich správanie. Niektoré sa adaptujú a prichádzajú do miest a dedín,“ dodal odborník. Stratu plachosti u zvierat považuje za nový fenomén, keďže zvieratá nemajú svoj priestor v divočine a prichádzajú bližšie k ľuďom. Spomenul napríklad diviaky a líšky, ktoré sa pohybujú po mestách.
Častejšie dochádza aj k stretom ľudí so živočíchmi v ich prirodzenom prostredí. Podľa Krištína to súvisí aj so zmenou správania ľudí. „Po pandémii chodíme oveľa viac do prírody, čo je pozitívne, ale chodíme nielen po turistických chodníkoch, ale aj mimo nich. Objavilo sa fotografovanie divej zveri,“ skonštatoval.
Ekológ tiež apeluje na ľudí, aby spomalili, zastavili sa a zamysleli sa nad kvalitou životného prostredia, v ktorom žijú.
Autor: TASR/ Klaudia Jusková
Foto: freepik.com, spevavce.sk
Moderátor: Juraj Holéczy