Štrnásťročná Zénabou v Stredoafrickej republike vyrastala s pocitom vylúčenia. Každé ráno sledovala, ako sa iné deti z jej okolia obliekajú, chytia batohy a odchádzajú do školy. Ona však zostávala doma. Nie preto, že by nechcela – práve naopak. Túžila pochopiť, čo sa v školách odohráva, čo sa tam učí, aký je ten svet, ktorý bol pre ňu taký vzdialený. No zároveň si už v útlom veku uvedomila, že jej cesta je iná. Bola nepočujúca, a školský systém jej jednoducho neponúkal miesto.
Dni trávila v domácnosti. Pomáhala mame s upratovaním, praním oblečenia a nosením vody. Vzdelávanie bolo pre ňu len vzdialeným snom. Jej rodičia sami nevedeli čítať ani písať. Milovali ju, no nevideli žiadnu reálnu šancu, ako by ich dcéra mohla dosiahnuť viac.
Všetko sa zmenilo, keď sa v meste Bambari spustil nový program inkluzívneho vzdelávania pre deti so znevýhodnením. Zénabou sa doň zapojila a prvýkrát vstúpila do triedy, kde boli aj iné nepočujúce deti. Bola prekvapená – nielen tým, že nie je sama, ale aj tým, koľko ďalších detí sa nachádza v podobnej situácii.
Prvý deň v škole si pamätá dodnes. Bola ohromená. Prvýkrát v živote stretla viac ako tridsať nepočujúcich rovesníkov naraz. Uvedomila si, že nie je sama. Postupne sa začala učiť čítať, písať a komunikovať v posunkovom jazyku. Z dievčaťa, ktoré predtým sotva nadviazalo rozhovor, sa stala žiačka, ktorá sa usmieva v lavici, sleduje učiteľku a aktívne sa zapája do vyučovania.
Dnes je z nej sebavedomejšia mladá osoba. Jej otec s pýchou hovorí, že dcéra sa dokáže prejaviť a že vďaka podpore a vzdelaniu opäť verí v jej budúcnosť. Program jej otvoril nielen dvere do triedy, ale aj do sveta možností, o ktorých predtým mohla len snívať.
Zdroj, foto: https://news.un.org/en/story/2025/06/1164006
Editorka: Klaudia Jusková
Moderátorka: Laura Hudecová