Nepočujúci ľudia komunikujú rôznymi spôsobmi, čo znamená, že neexistuje jeden jazyk alebo forma, ktorú by všetci používali pri premýšľaní. Myšlienky jednotlivca sú ovplyvnené rôznymi faktormi, ako je vek, v ktorom stratili sluch, a osobné okolnosti, ako napríklad prítomnosť vnútorného monológu.
Hoci existuje málo výskumov na túto tému, profesorka Bencie Woll z University College London uviedla, že nepočujúci, ktorí sa narodili bez sluchu, pravdepodobne myslia v jazyku, ktorý poznajú. Mladí nepočujúci si často posunkujú sami pre seba, podobne ako počujúce deti rozprávajú samé sebe.
Tí, ktorí sú hlboko nepočujúci, môžu premýšľať skôr v obrazoch než v zvukoch a vizualizovať svoje myšlienky vo forme posunkov, písaných slov alebo obrázkov. Ich vnútorný svet nie je menej bohatý než svet počujúcich, len sa prejavuje prostredníctvom iného média.
Nepočujúci, ktorí sa narodili bez sluchu, zvyčajne nemajú vnútornú predstavu o tom, ako znie hovorený jazyk, zatiaľ čo tí, ktorí stratili sluch neskôr, si pamätajú verbálnu komunikáciu. Preto môžu niektorí nepočujúci premýšľať v obrazoch, zvukoch alebo ich kombinácii.
Dôležité je poznamenať, že posunkový jazyk nie je univerzálny; na svete existuje približne 300 rôznych posunkových jazykov. To, aký posunkový jazyk nepočujúci pri premýšľaní používajú, závisí od ich dialektu.
Zaujímavé je, že výskumy ukázali, že myslenie v posunkovom jazyku aktivuje rovnaké oblasti mozgu ako pri vnútornom hovorení u počujúcich. Vnútorné posunky zohrávajú kľúčovú úlohu v procesoch krátkodobej pamäte, podobne ako vnútorné hovorenie u počujúcich.
Nie všetci nepočujúci však myslia verbálne. V posledných rokoch sa ukázalo, že niektorí ľudia nemajú vnútorný monológ, čo znamená, že ich myšlienky sú tiché a pozostávajú len z obrazov alebo iných abstraktných konštruktov.
Nie je jasné, ako bežný je tento jav medzi nepočujúcimi alebo či ho zažívajú rovnakou mierou ako počujúci. Existujú aj ľudia s aphantásiou, ktorí si nedokážu vytvoriť žiadne mentálne obrazy. Zatiaľ sa neuskutočnil výskum, ktorý by hodnotil aphantásiu medzi nepočujúcimi, a preto nie je jasné, ako by jednotlivci bez zvukových alebo vizuálnych myšlienok premýšľali.
Zdroj: https://www.msn.com/en-us/lifestyle/mind-and-soul/what-language-do-deaf-people-think-in/ar-AA1ss2Js?ocid=msedgdhp&pc=U531&cvid=1bba20ba27d4415dad57f15ca9b50678&ei=34&fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTEAAR2d0PcS05OYu8lAUX4E6z8Wz8-, https://www.pulse.ng/lifestyle/what-language-do-deaf-people-think-in/65s5hdzO_9Ve5YMkXkdFeroMsMmWByRGTqfTjz8_aem_uFHnEJg9K1pRuZIMKUvntQ
Foto: canva.com
Editorka: Klaudia Jusková
Moderátor: Juraj Holéczy